Aj vy ste ako deti tak radi otvárali malé čokoládové okienka na adventnom kalendári, alebo malé textilné vrecúška s číslami, ktoré zo zvyškov látky ušila šikovná mamina a schovávala do nich malé čarovné dobroty a prekvapenia?
Slovenský advent plný chutí
-
Slovo advent pochádza z latinčiny a označuje príchod. Odjakživa sa začína v prvú adventnú nedeľu a končí sa na Štedrý deň, keď zapadne slnko. V minulosti predstavoval čas trpezlivého čakania, ticha a striedmosti. Hudba a spev po oslave sv. Kataríny utíchli a tento pokoj pretrvával až do sv. Štefana. Žiadne oslavy, ani svadby či tancovačky. Začal sa pôst, takže na tanieroch sa objavovali jedlá bez mäsa a tuku. To si dnes už asi nevieme ani predstaviť, ale striktné pravidlá pomáhali našim predkom počas zimy a obdobia bez hojnosti nielen k očiste duše, ale najmä tela.
-
Tajomstvá pod pokrievkou
V minulosti ľudia zvyčajne celý rok ťažko pracovali na poliach a predsa sa nesťažovali na zlé zdravie. Žiadni výživoví poradcovia, či obchodné reťazce plné vitamínov počas celého roka. Aby ostali zdraví a svieži, museli sa vynájsť. Múdre gazdinky veľmi dobre vedeli, čo ich rodinu udrží zdravú: celé tajomstvo sa odohrávalo v kuchyni. Ženy svoje kulinárske umenie prispôsobili adventu, ktoré sprevádzala prísna diéta. Strava bola striedma a jedlo sa do polosýta. Pýtate sa, čo to vlastne tí naši predkovia jedli? To, že boli skromnejší, neznamená, že ich strava bola nudná alebo jednotvárna. Pôstne jedlá sa pripravovali zo zemiakov, strukovín, múky, kyslej i čerstvej kapusty, kvaky, zo sušených húb a ovocia, či z rýb a rakov, ktoré neboli považované za mäso, keďže nemajú nohy. Na stoloch prevládali kaše, husté polievky alebo prívarky. Gazdinky varili vo vode alebo v mlieku také chutné jedlá ako mrvance, párance, fliačky či rezance a na Vianoce bobaľky.
-
Kapusta a zemiaky nad zlato
Počas Adventu sa pripravovali vo veľkom hrnci najmä prívarky, ktoré boli zároveň hlavným jedlom a nahrádzali často aj polievku. Zajedali sa chlebíkom a podávali sa k nemu varené alebo usmažené vajíčka. No surovinami, ktoré kuchárkam ozaj vždy pomohli, boli kyslá kapusta a zemiaky. Vravelo sa, že rodina, ktorá ich v komore má, prežije akúkoľvek zimu. Spolu s orechmi, makom a jabĺčkami tvorili v zimnom období doslova vitamínovú zásobáreň.
-
Nebojte sa experimentovať
Myslíte si, že takéto jedlá by už dnes nikto nechcel a že najmä deťom by určite nechutili? Nebojte sa toho. Jedlá starých materí sú stále viac obľúbenejšie, a keď im vdýchnete moderný spôsob prípravy či servírovania, úspech je zaručený. Šošovica, cícer, farebné či fľakaté fazule, pohánka, takmer zabudnutý bôb, krúpy, pšeno. Z toho všetkého sa dajú pripraviť stovky chutných jedál. Pšenovú kašu ochuťte sušenými slivkami či jabĺčkami. Krúpy s kyslou kapustou, či zapečená zemiaková baba so sušenými hubami bude určite chutiť všetkým členom rodiny. Šošovicový prívarok ozdobte napríklad opečenou krevetkou alebo kúskom ryby (nezabúdajte, ani kôrovce nie sú považované za mäso 😊 a máte aj farebne zaujímavú večeru. Bôb, alebo cícer len uvarte v osolenej vode, olúpte a na vymastenom plechu opečte v trúbe. Pripravíte tak zdravé chutné chrumkanie namiesto čipsov. A keď váš malý stravník bude ohŕňať noštek nad kelovým prívarkom s volským okom, povedzte mu, že je to „Shrekova tajomná bažina“, ktorú musí prekonať, aby sa dostal k pokladu. Naši predkovia si síce až takto lámať hlavu nemuseli, ale adventný čas bol pre nich rovnako tajomný ako bude aj ten váš.
