Vianočné tradície boli na našom území plné rituálov. Kedže naši predkovia boli roľníci, takmer všetky tieto rituály mali magický charakter, najmä aby sa zabezpečilo zdravie rodiny a dobrá úroda v nasledujúcom roku. Aj keď roľníctvo z nášho spôsobu života takmer vymizlo, mnoho z pôvodných tradícií sa zachovalo a pretrvávajú v podobe veľkonočných zvykov a rituálov.
Poďme sa teda spolu pozrieť ako sa Vianoce slávia v súčasnosti v rôznych kútoch Slovenska. V prvom rade však treba povedať, že rozdiely v tradíciach v rôznych regiónoch už nie sú tak markatné ako kedysi. Ľudia odchádzajú za štúdiom, prácou, zakladajú si komunity a rodiny mimo svojho rodiska a rodičov a s tým ide ruka v ruke okrem iného aj miešanie rodinných tradícií a zvyklostí.
Vianočné zvyky na Slovensku
Západné Slovensko
Na západnom Slovensku (ale aj inde) sa obdobie adventu považuje za čas príprav. Typické je vypekanie vianočného pečiva a koláčov. Okrem lineckých koláčikov, medovníkov, medvedích labiek, vanilkových rožkov, šuhájd a pod. sú veľmi obľúbené sladké záviny (bejgle) plnené makom, mletými orechmi či kakaom, alebo tzv. štedrák – kysnutý koláč s viacerými náplňami – tvarohom, lekvárom, makom, orechmi a pod.
Samotná štedrá večera je v znamení polievky a rýb. Na úvod nesmú chýbať oblátky, ktoré sa jedia s medom a cesnakom (tradičný zvyk aby bola rodina zdravá a silná po celý rok).
Čo sa týka polievky, najčastejšie sa pripravuje kapustnica s údeným mäsom a hubami, hubová polievka, alebo rybacia polievka halászle. V okolí Modry a na Záhorí nesmie chýbať šošovicová polievka nakyslo. Okrem šošovicovej sa stretneme aj hrachovou polievkou.
Ryba sa najčastejšie vypráža a podľa zvyklostí rodiny je to najčastejšie kapor alebo rybie filé alebo ryba pripravovaná na masle. Neodmysliteľnou prílohou je majonézový zemiakový šalát, alebo zemiakový šalát bez majonézy v sladko-kyslom náleve. V niektorých oblastiach (napr. Topoľčany, Hlohovec, Partizánske) sa stretnete aj s tzv. opekancami – sladké pečivo zaliate mliekom a posypané makom a cukrom. Opekance sú pod mnohými inými názvami typickým vianočným pokrmom takmer vo všetkých oblastiach Slovenska.
Z ostatných zvykov za v niektorých rodinách zachovala rybia šupinka odložená v peňaženke (symbol hojnosti) či rozkrojenie jabĺčka pri štedrej večeri (ak bolo vo vnútri zdravé, zdravím bude po celý rok rodina požehnaná).
Stredné Slovensko
Stredné Slovensko a jeho rázovité oblasti sú tiež bohaté na Vianočné tradície. V mnohých rodinách sa napr. stále dodržiava zvyk jedného taniera navyše pre náhodného hosťa alebo tuláka, či peniaz pod obrusom na zabezpečenie bohatstva a cesnak na stole ako symbol zdravia pre všetkých členov rodiny. Prvou a dôležitou časťou štedrovečerných rituálov je príhovor a modlitba najstaršieho príbuzného za celú rodinu. Potom nasledujú oblátky s medom a cesnakom.
Tradičnou vianočnou polievkou je na strednom slovensku určite kapustnica – opať na mnoho spôsobov, napr. s hubami (Liptov), rybacia kapustnica (Žilina) alebo hríbová či slivková polievka (Rimavská Sobota). Na Orave je obľúbená kapustnica, ktorá je s hubami a údenou rybou, so smotanou a navrch sa pridáva opražená cibuľka. Zvykne sa podávať aj so zemiakovou kašou.
Ako ďalšie prichádza na rad vyprážaná ryba (najčastejšie kapor alebo pstruh) a zemiakový majonézový šalát.
V okolí Martina sa na štedrovečerný stôl dáva pečená hus alebo kačka, dokonca v niektorých oblastiach bryndza a chlieb. V okolí Rimavskej Soboty sa robieva tzv. “slávnostný trojboj” – z kapusty, klobásy a jaterničiek. A tak ako inde, nesmú chýbať sladké makové opekance, podávané ako dezert.
Na Orave sa hlavne vo viacgeneračných rodinách dodnes zachovalo mnoho z pôvodných vianočných zvykov – nohy stola zviazané reťazou, aby bola rodina stále pohromade, zrno na vianočnom stole symbolizuje hojnosť. Hospodárskym zvieratám sa dáva chlieb s medom aby boli zdravé.
Východné Slovensko
Východniari pred Vianocami dodržiavajú pôstny advent, počas ktorého je vhodné vzdať sa akejkoľvek zábavy, vyhýbať sa ťažkým jedlám a venovať sa modlitbe a príprave na príchod malého Ježiška. Aj na štedrý deň je až do večere prísny pôst a dokonca vianočný stromček sa ozdobuje až v tento deň.
Pred štedrou večerou sa spoločne modlia a ďakujú za celý rok, za zdravie rodiny, spomínajú na príbuzných ktorí už nie sú medzi nimi. Tanierik na stole je pre chýbajúceho člena rodiny alebo pre toho, kto v tomto roku v rodine zomrel. Potom nasleduje oblátka s medom a cesnakom, v niektorých častiach chlieb s medom a cesnakom.
Vianočná polievka je opäť kapustová – s hubami a klobásou, hubová – nakyslo alebo s ryžou, v okolí Starej Ľubovne aj hrachová, fazuľová či šošovicová polievka.
Na Zemplíne nesmie v niektorých rodinách k polievke chýbať tradičný “biely zemplínsky koláč” – je nasladko, ale podáva sa k slaným jedlám.
Vianočné jedlá sú tiež veľmi rozmanité – od rodiny k rodine – jedávajú sa pirohy plnené zemiakmi a tvarohom či bryndzou, hrachová či fazuľová polievka, vyprážaná ryba a zemiakový šalát a v neposlednom rade makové opekance, alebo “bobaľky” – ako sa im na východe hovorí.
Nesmú chýbať jablká a orechy, ktoré sú symbolom zdravia a hojnosti. Pred štedrou večerou sa všetci členovia umyjú vo vode, v ktorej je hodená minca, aby boli zdraví a bohatí. Dievčatám sa medom značia na čelo krížiky aby boli dobré a aby ich chlapci ľúbili J Po štedrej večeri chodia mladí a deti spievať koledy k susedom a rodine a za to dostanú malú odmenu.
V pravoslávnych rodinách na východe Slovenska sa oslavujú Vianoce až 6. Januára. Rodiny oslavujúce pravoslávne Vianoce jedávajú cesnak s oplátkou a medom, pirohy s kapustou, kapustnicu s hubami a fazuľový prívarok so zemiakmi v šupke. Štedrý deň je tiež striktne pôstny. Z pôvodných zvykov sa niekde zachovalo nechávanie slamy pod stolom alebo reťaz okolo stola ako symbol súdržnosti rodiny.
